Ak ste náhodou o ňom nepočuli, teraz máte jedinečnú šancu to napraviť, lebo tento človek je umelec celou dušou. O kapele, albume, umení a mnohých iných veciach som sa rozprávala s bývalým spevákom Revenge Division Jeremym.
Gravenkiss: Zdravím za Obscuro 🙂 Mám pri sebe Jeremyho, bývalého speváka z Revenge Division- ahoj Jeremy 🙂
Jeremy: Ahoj 🙂
G: Od roku 2011 si pôsobil v kapele Revenge Division ako spevák a autor textov, ale ostatní členovia pochádzajú z Považskej Bystrice. Ako ste sa zoznámili a ako došlo k vzniku kapely?
Jeremy: Zoznámili sme sa tak, ako sa v 21. storočí zoznamujú ľudia, cez inzerát. 😀 Moja prvá kapela s názvom Hell Berryz, ktorú som spoluzaložil, sa rozpadla bez koncertu a bez štúdiových nahrávok po približne pol roku fungovania, takže vo mne zostala chuť niečo tvoriť a byť v kapele. V tejto kapele som pôsobil ako gitarista, čo som viac nechcel pretože som sa v tom necítil doma. Preto som si dal inzerát na post speváka a ako sa hovorí- daj tam čo môžeš, a čo budú potrebovať, to sa naučíš. Takže som si to obohatil čistým spevom (ktorý som vedel ako jediný), growlom, screamom a napísal som, že som dobrý spevák všeobecne a ozvalo sa mi veľmi veľa kapiel. S viacerými som chcel spolupracovať, ale viacero mi ani neodpovedalo na mail a potom sa ozvali cez telefón Revenge Division, ktorí ešte vtedy nemali názov. Keď prebiehal prvý telefonát, okamžite som bol nadšený, lebo ich bubeník Tom znel veľmi entuziasticky a konverzácia prebiehala super, nejakých 5-10 minút. Ale ako sa to vždy robí v obchodných rozhovoroch, to najhoršie si nechal na koniec. Boli sme už dohodnutí na všetkom, keď povedal: ale je tam jeden háčik, viem, že si z Bratislavy a my sme z Považskej Bystrice, nevadí? Takže to bol bod tej konverzácie, kedy som povedal: tak teda nič. Nevedel som si predstaviť, ako by fungovala naša spolupráca cez štvrť Slovenska a už vôbec som si nevedel ani len predstaviť, že by som tam mal cestovať na každú skúšku (čo som neskôr robil s radosťou takmer každý víkend). Potom som si predsa len našiel jeden víkend. Neviem, či ma niečo inšpirovalo, ale nebola to určite len nuda. Bol to skrátka motív urobiť niečo nové, zaujímavé, a tak som napísal, že fajn, sadnem na vlak a môžem prísť, keď už nič, aspoň bude sranda, aj keď určite sa k nim nepridám…Totiž čo je veľmi zaujímavé, oni mi poslali ich songy v midičkach (je to úžasný spôsob ako sa vynájsť, ale ja som to vtedy nevedel)- takže všetky songy zneli ako tvrdšia verzia zvučiek zo Supermária. Prvýkrát, keď som si ich vypočul, myslel som si, že si robia srandu, čiže to bol ďalší dôvod prečo neprísť. Ale nakoniec som predsa len prišiel a zahrali mi naživo na skúške a keď som počul tie songy naživo, bolo to ako orgazmus 🙂 A viem, že prvý song, kvôli ktorému som sa rozhodol, že podniknem toto dobrodružstvo bol Satan´s Bride. Aj v midičku, to znelo ako niečo s čím by som mohol pracovať, čiže len kvôli Satan´s Bride som sa vlastne dostal k Revenge Division. To je celý príbeh…Keby som veril v osud, tak by som povedal, že toto bol osud. Nijak inak nemôžem vysvetliť, že som sa dostal k Revenge Division, aj napriek všetkým okolnostiam.
G: Ako by si charakterizoval štýl kapely a ktoré kapely vás najviac inšpirovali?
Jeremy: Nemôžem charakterizovať štýl kapely, pretože s tým majú problém odborníci a ja nie som až tak metalovo vzdelaný ako sú chalani. Ak by to niekto mohol urobiť, tak rozhodne oni. Vedia o metale prvé posledné. Ak by som ale musel, tak by som povedal, že je to melodický a moderný thrash metal. Čo sa týka toho, ktoré kapely nás inšpirovali, myslím si, že v tom je a dúfam, že aj naďalej zostane krása Revenge Division, že sme mali každý niečo iné, čo sme priniesli do našej hudby a z toho potom vznikol mix, ktorý sa odrazil na albume The New Generation. Pre mňa to boli rozhodne Rammstein, Marilyn Manson, Cradle of Filth, Slipknot a môžeme dokonca spomenúť (čo absolútne nebude sedieť) aj swingové albumy od Robbieho Williamsa, ktorý ma inšpiroval v pódiovej show ako aj v speve, v hravosti a úsmeve na stagei rozhodne Jack Black a od malička aj Horkýže Slíže, a myslím si, že v nezávislosti určite aj Janis Joplin a Johnny Cash. Janis je môj najväčší vzor, čo sa týka cítenia hudby a dôvod, prečo sa môj spev menil tak často a boli tam rôzne variácie vokálov, aj keď sme skúšali, aj keď sme nahrávali, skrátka spieval som tak, ako som to cítil. Inšpirácia bola pre mňa určite rôznorodá, absolútne z rôznych štýlov, pretože sa hovorí (aspoň v umeleckých kruhoch), že ak chce byť muzikant dokonalý, musí ovládať každý štýl- tým som sa riadil a tým sa snažím riadiť stále v každom odvetví umenia, pretože aj keď život môže byť, umenie rozhodne nie je stereotypné. Každý štýl má čo povedať a má svoju vlastnú krásu. Veľmi teda dúfam, že sa odviedla dobrá práca a že fanúšikovia sú spokojní. To je, koniec koncov, jediné na čom vo finále záleží.
G: Ako vznikol názov vašej kapely a komu sa mienite pomstiť? 😀
Jeremy: Názov kapely vznikol v hlave Toma (bubeníka), ktorý prišiel s názvom Division Revenge, čo gitarista Juraj vymenil za Revenge Division. Nie že by sme o tom nehovorili , ale názov nikdy nebol jasný z hľadiska významu, teda aspoň mne. Viem, že som sa na to pýtal, ale nedostal som konkrétnu odpoveď. Ja osobne som to podvedome vždy bral z hľadiska našich textov. RD píše a hrá proti médiám, proti náboženstvu a fundamentálnym dogmám, ktoré hýbu ľudstvom ešte dodnes. To bol pre mňa Revenge Division- boj proti neprávosti. Čo odpovedá na druhú otázku komu sa chceme pomstiť– hovorí sa, že náboženstvo je v rozpore s pokrokom ľudstva, takže si myslím, že sme sa chceli verbálne pomstiť neprávosti a tomu, ako sa s ľuďmi neustále zaobchádza. Čomu sa ale samozrejme nemôžeme diviť, keďže dodnes stále veríme a riadime sa pravidlami z čias, kedy si ľudia mysleli, že zem je plochá.
G: Album the New Generation ste nahrávali v Prahe a dosiahli ste s ním úspech aj v zahraničí. Ako prebiehalo nahrávanie (z ktorého mimochodom máte dve zábavné videá)?
Jeremy: V Prahe nás oslovil Tonda Dománek zo Seabeast Production a s ním sme nakoniec aj spolupracovali. Nahrávanie prebiehalo prekvapivo dobre. Ja osobne som čakal veľa problémov, pretože prvé nahrávanie, ktoré som kedy zažil sme mali asi 2 mesiace po tom, čo som začal spievať metal. To bola skúsenosť, ktorá ma dosť extrémne pripravila na nahrávanie albumu, čiže na toto nahrávanie som šiel pripravený. Nahrávali sme 3 víkendy a na konci prvých dvoch víkendov som odchádzal bez hlasu. Radilo mi kopec spevákov, že si to treba rozložiť, ale samozrejme ako nováčik som do všetkého išiel po hlave a všetko muselo byť perfektné a na maximum, čiže som sa vyvrieskal po dvoch dňoch, bez akejkoľvek šance návratu a pretiahlo by sa to aj na dlhšie. Nakoniec som ale našiel veľmi silnú zbraň, ktorou bola absolútne čistá čierna káva. Tento trik sme objavili počas tretieho víkendu, pretože sme museli kvôli koncertu, ktorý sa mal konať po troch dňoch nahrávania. S kávou sa všetko donahrávalo, opravilo a zoptimalizovalo a aj veci, ktoré som nahrával viackrát, som nahral na prvýkrát a išlo to super, aj koncert dopadol úžasne. Mali sme kopec srandy, ako si spomenula tie dve videá… Bol to skrátka zážitok nielen o nahrávaní albumu, ale o všetkom, čo si vieš predstaviť dokopy a celé to bolo jedno obrovské dobrodružstvo. Čiže ak by som to chcel zhrnúť v jednej vete, tak nahrávanie albumu a vôbec pôsobenie v Revenge Division bola asi najúžasnejšia vec, aká sa mi zatiaľ stala.
G: Pri posluchu vášho albumu ma zaujalo, koľko rôznych štýlov spevu si schopný predviesť a prakticky žiadny Ti nerobí problém. Máš nejaký špeciálny tréning v tejto oblasti?
Jeremy: Tak nepovedal by som, že so žiadnym nemám problém. Práve naopak, myslím si, že veľa kritikov by sa zhodlo, že mám stále nejaké medzery v rôznych oblastiach spevu. Nemám špeciálny tréning, môj asi najšpeciálnejší tréning bola moja profesorka spevu na konzervatóriu. Bola to úžasná učiteľka a dokázala ma vyburcovať k tomu, aby som robil všetko pre to, aby som sa dostal aspoň na nejakú úroveň. Každopádne na tom stále pracujem. Keď si vypočuješ demo Mediocracy a album, započuješ obrovský rozdiel a veľa práce.
G: Bol si spoluautorom textov Revenge Division. O čom si písal a z čoho si čerpal námety svojich textov?
Jeremy: Prvý text, ktorý som napísal, bol Satan´s Bride a ten text je asi jediný, ktorý sa vymyká celému albumu, o čom sme sa aj s kapelou rozprávali, ale nakoniec sme ho na albume nechali, lebo fanúšikom sa ten text páčil (konkrétne predrefrén) a vedeli jeho slová, takže sme to nechali tak. Bol to skôr príbehový text, ktorý som urobil úplne na začiatku, keď som sa ešte len pripojil ku kapele, v období, keď sme ešte ani sami nemali vidinu nejakej konkrétnej budúcnosti. Potom som dlho nič pre kapelu nenapísal, pretože sme mali Toma, ktorý písal texty, ktoré sme na koncertoch používali a songy My Sweet Revenge a In the Middle of Nowhere, pre ktoré som tiež písal texty, prišli až neskôr a to už som bol aj ja v inom období svojho života a už som vedel, kam kapela smeruje a o čom chceme písať, o čom chceme spievať, čo vlastne nadväzuje na otázku o názve kapely Revenge Division. Už som v tom začal mať trošku viac jasno a druhý text, ktorý som napísal, bol In the Middle of Nowhere a je o vojakovi, ktorý sa vracia z vojny a už nevie naďalej vnímať pocity ako je láska, bolesť, nenávisť, skrátka, cíti sa prázdny a nevie, čo ďalej urobiť. Bol to text, ktorý som dlhšie chystal, ale nevidel som žiadnu príležitosť, kde by som ho mohol použiť. To bol ten moment, keď som si uvedomil, čo chceme ako kapela reprezentovať, aké myšlienky chceme zastávať a vtedy som sa dostal späť k tomuto nápadu. Napísal som ten text a hneď som to konfrontoval s bubeníkom Tomášom, vtedy sme sa po prvýkrát našli na spoločnej nôte. A potom My Sweet Revenge, čo je vlastne posledný text, ktorý som pre RD napísal, bol môj osobný boj s náboženstvom, so spoločenským vnímaním mňa samého a o tom, ako sa ja sám pozerám na svet…ako sú deti vedené k niečomu (takmer doslova nútené) a ja si nemyslím, že je to správne. Sám som bojoval o to, aby som na tom albume mal viac textov, ale nakoniec som šťastný, že tam mám len tie tri, pretože každý z nich znamená začiatok, stred a koniec môjho pôsobenia v RD. Aj čo sa týka Satan´s Bride, sú to veľmi osobné texty…
G: Na vašom albume sa ako hosť objavil Big Boss z Českej kapely Root. Ako vznikla táto spolupráca?
Jeremy: Spolupráca s Big Bossom vznikla na súťaži MetalGate Massacre v druhom semifinálovom kole, kde sme sa spoznali a kde Big Boss pôsobil ako porotca. Zaujali sme ho, mňa osobne si vybral ako speváka, pretože on sám je spevák, videl vo mne asi potenciál, chcel mi dať nejaké rady a chcel sa porozprávať, takže sme si vymenili kontakty, navštívil som ho v Brne a doteraz je to môj úžasný kamarát, ktorého si strašne cením a ktorého veľmi obdivujem a cez túto komunikáciu som ho poprosil, aby bol súčasťou nášho albumu. Vtedy to ešte vyzeralo ako neuveriteľný nápad, ale nakoniec sa to vydarilo. Je to úžasný kamarát, spevák a úžasný človek a som veľmi poctený, že je súčasťou albumu The New Generation a on sám samozrejme reprezentuje New Generation.
G: Ako to myslíš, že reprezentuje New Generation?
Jeremy: On sám urobil v Česko-Slovensku obrovský prevrat, čo sa týka metalu. Je to najznámejšia česko-slovenská hviezda metalu, ktorá existuje. Odkedy sme nadviazali kontakt s Big Bossom, bol som svedkom mnohých zlých ohlasov či už v Čechách alebo na Slovensku na tento môj kontakt s Jiřím. Je to asi jediný človek, ktorý dokázal urobiť to, o čo sa tu snažia stovky, tisíce ľudí a nikdy sa im to nepodarí a to z jedného jediného dôvodu- pretože Big Boss je osobnosť, je to človek, ktorého musíte buď obdivovať alebo nenávidieť- kde už začína psychológia jednej a druhej strany, čo myslím vysvetľuje začiatok mojej vety. Jiří má už svoj vek, ale je to stále mladý chlapec, ktorý vie snívať a ktorý nikdy nezabudne na to, kým je a čo robí a ja ho za to veľmi obdivujem. Dúfam, že ak sa raz dožijem jeho veku, nebudem sa báť samého seba, nebudem sa báť povedať to, čo si myslím a nebudem sa báť prenasledovať svoje sny…
G: Prenasledovať? 😀
Jeremy: Rozhodne prenasledovať! Ja ich nasledujem, ale potom ich budem prenasledovať, lebo možno mi budú utekať 😀 A Big Boss to všetko predstavuje, tú neuveriteľnú vášeň pre hudbu, pre umenie, filozofiu, pre ľudí…o tom je ten satanizmus. Lebo satanizmus je o človeku samom, nie je to o satanovi…
A keďže v najlepšom treba skončiť, pokračovanie Vás čaká nabudúce 🙂
Foto: archív kapely
