Kde začať… Plastery je pre mňa novinka, hoci „Yes, Of Corpse“ je v poradí už ich druhý album. Bohužiaľ, naďabil som na nich až teraz a to celkom náhodou. Než však začnem s ich hudbou, nejde mi pýtať sa, že čo to tie naše kapely majú s tými neskutočne prízemnými slovnými hračkami? Ako mentálne nie najspôsobilejší školák, ktorý by chcel byť aj drsný, aj vtipný, ale vyníma sa ako jediný ožran medzi triezvymi. A to sa bavíme o kapele, ktorá sa prezentuje ako horror death/grindcore, či aký super novučičký, extravagantne originálny subžáner iného niche subžánru a pritom do škatuľky „horror“ pasuje nanajvýš tak názov samotného albumu. Čo sa grindu týka, po tom – podotýkam, že našťastie – ani len stopy. Čiže až keď si odmyslím názov a nabopnané žánrové prívlastky, môžem pristúpiť k hudbe ako takej.

Nebudem klamať. Keď sa ku mne dostala opäť ďalšia drsne sa tváriaca death metalová kapela zo Slovenska, a že ich je neúrekom, moje očakávania boli prirodzene najnižšie. Fakt nepotrebujeme ďalší garážový projekt, ktorý sa akýmsi nedopatrením zložil na štúdio, vravel som si. Mýlil som sa, o čom ma presvedčili hneď prvé sekundy. Ovalila ma surová razancia, ktorá presvedčivo vzbudzuje dojmy o ktoré sa názov a žánrové zaradenie zúfalo snažia.

Po čomsi, čo znie ako nejaké znepokojivé útržky zo správ sa úvodný „Plastery Demon“ rozbaľuje do síce jednoduchej, za to výstižnej smršte, ktorá nesklame žiadneho vyznávača tvrdých žánrov. Skrátka, nasadenie tónu ako sa patrí – skľučujúca tematika, drsná (teraz vážne) hudba, nespútaný hurikán, krása. A na pozadí toho sa zakráda intenzívnejúce zlovestno. Tváriť sa však, že ide o niečo sofistikované by bola vskutku urážka kaviarenských filozofov. Hoci, na nich kašľať. Nech si počúvajú Simu Magušínovú, v horšom prípade Katarziu. Jednoduchého konzumenta temného gýču ako ja, ktorý nadránom hasí poslednú cigu do preplneného popolníka a kope posledné zvyšky vyprchaného piva tento počin iste ohúri. Debata pri vínku síce nebude, ale za to hrste našľapaného materiálu áno.

„Brainfest Safari“ a „Long Fall to the Grave“  pokračujú v započatom a dotvárajú mozaiku príjemnej dekadencie, konformnej s vkusom fauny obývajúcej malé metalové kluby a fesťáky. Čo si však všímam je značná miera kompozičnej konzistencie a hudobníckeho sebavedomia, ktoré obyčajne naším kapelám chýbajú. Celý život tvrdím, že Slovensko je viac ako geografická, skôr mentálna limitácia a PLASTERY majú ozajstný potenciál tieto limity pokoriť. Nejde ani tak o neochvejné technické zručnosti. Iste, kade-tade sa motá kopa rýchlejších gitaristov, precíznejších bubeníkov a zohranejších kapiel. PLASTERY však pôsobia celistvo a presvedčivo. Vzhľadom k žánru neváham tvrdiť, že na poslucháčovi praktizujú taký distančný bossing – zakým hrajú, predstavujú autoritu, ktorej sa len tak niekto neodváži neveriť, že ozaj hrajú horror death/grindm či kiého čerta.

Perlička albumu však prichádza až s ďalšou skladbou „They Say This Mansion’s Haunted“. Presne toto očakávam od toho ich prapodivného žánru. A ak na ňom napriek všetkému trvajú, takýchto skladieb by si mali pripraviť mnoho., bude ich treba. Lebo čo viac rozruší človeka ako jednoduchý, no mimoriadne ťaživý riff, ktorý sa čo nevidieť rúti obohatený o klávesovú linku v pozadí; práve tá svojou clonou chladného záhadná núka všetky tie poprepletané asociácie z odvrátených častí ľudského podvedomia. Nasleduje zmena tempa, skvelá gradácia a lineárna gitarová melódia sa delí na typický koncept rytmiky a vedúcej melódie, ktorej načasovanie s celou atmosferickou výstavbou nemohlo byť lepšie. Spomínal som inak, že basa na tejto nahrávke znie proste vynikajúco? Len škoda že nie je ešte viac v popredí.

Práve ďalšia skladba „Papek v Hlave“ je niečo, čo nesmie na obdobnej nahrávke chýbať. Krátke, úderne, arogantne primitívne, že hipsterom v mihu oka vychladlo ristretto, a tak celkovo dušu tešiace. Akoby si ktosi dal námahu docválať len preto, aby vztýčil prostredník a všetkých aj s papekom v hlave poslal kategoricky do preč.

Zvyšok albumu nejdem rozoberať detailne. Nie snáď preto, že by si pohoršil. Len všetko, čo sa o „Yes, Of Corpse“ dalo napísať, sa zhmotňuje už v prvej polovici a zvyšok v danom tóne napreduje neúprosným tempom. Azda by som len zvýraznil skladbu „My Dear Graveyard“.  Atmosféricky sa podobá na „They Say This Mansion’s Haunted“, len v podstatne viac groovy prístupe predstavuje čosi, čo by sa na pódiách klubov vynímalo ešte väčšmi.  Napokon, netreba zabudnúť na zmenu dynamiky v refréne – čoby pomalý, ťažkopádny zostup do hrobu – a skvelú melodickú linku, ktorú by technicky menej nároční vedeli vnímať ako sólo.

Posledným bodom, ktorý prispieva kladným dojmom albumu „Yes, Of Corpse“ je skvelá produkcia, a to sa predovšetkým na Slovensku len tak nevidí. Jediní ktorí mi prídu na um sú možno tak Čad a prekvapivo Demonic-Eyed – malá, výnimočne neznáma kapela, až tak, že by som sa nedivil ak by ju okrem mňa nepoznal nikto, vrátane jej členov. Späť však k Plastery. Ozaj milým prekvapením je vidieť začínajúcu metalovú kapelu na Slovensku, ktorá má čistý, avšak nie klinicky preprodukovaný zvuk. Nič nezaniká, nič nie je príliš v popredí. Gitary režú vzduch ako sa patrí, ale mojou osobnou láskou je tá basa, tak krásne dunivá a zlovestná mi pripomína ten hustý, motorový zvuk, aký mávali Bolt Thrower. V spojení so skvelými, organicky znejúcimi bicími sa rytmická sekcia vyníma tak vznešene, že nedostatok vedúcich liniek na albume poslucháč ani nespozoruje.

Albumu by som v zásade vytkol jedine jeho repetitívnosť. Jednotlivé piesne sú dobré, avšak mnohé postrádajú identickosti, a tak sa strácajú v jednoliatom naratíve, prosté svojej vlastnej osobitosti. Dokonca aj tá prehnane trápnym spôsobom temná bublina okolo názvu, žánrovej príslušnosti a ústrednej tematiky, budiš im odpustená. Napokon, nie každý vie vyzerať smiešne a pubertálne, avšak dostatočne presvedčivým prevedením dosiahnuť, aby som to celé zhltol a ešte si pochvaľoval v recenzii. Stálo to za to? Až sa divím, že to píšem, ale: Yes, Of Corpse.

 

image source: www.facebook.com/plasteryzv

 

 

7.0 presvedčivé
  • skladby 7
  • originalita 5
  • inštrumentálna zložka 7
  • produkcia 8
  • atmosféra 8
  • Hodnocení Čtenářů (4 Hodnocení) 8.6

O autorovi

Odběr
Upozornit na
guest

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

0 Komentáře
Inline Feedbacks
Všechny vaše komentáře
0
Moc by nás zajímalo co si o tomto článku myslíte, napište komentář!x
()
x