Zdravím tě, Stanislave. Každý, kdo se zajímá o český/slovenský underground, mohl narazit na tvé jméno ohledně pořádání již zaběhlé akce Noc Besov na Slovensku či Black Candles of Death. Máš i svou pořadatelskou značku Thunder Art Booking, Bes Webzine, kde se prezentuješ redaktorskou činností a dokonce jsi hudebně aktivní. Kdy přesně tě poprvé napadlo, že se chceš takhle aktivně věnovat muzice a dělat něco, co má nějaký hlubší smysl pro undergroundovou scénu?
Zdravím, s organizovaním koncertov to začalo niekedy pred šiestimi rokmi, keď sme sa s kamarátmi Sturmwolfom a Svarthenom rozhodli spraviť niečo pre domácu scénu v rámci žánru, ktorý nás vždy zaujímal. Vtedy ešte existovali na Slovensku akcie, ktoré sa venovali pagan/black/folk metalu – Perunica Fest a Mater Slavorum. V auguste 2010 vznikla Noc Besov, kde zahrali v podstate moji dobrí známi. Ten rok vnímam celkom prelomovo, nakoľko vtedy vznikol aj Bes Webzine, ako amatérsky blog, na ktorý som písal ja a pár známych.
Když jsi se rozhodl věnovat činnostem okolo muziky, napadlo tě vůbec, že by ses mohl stát stěžejní postavou slovenské scény, nebo si jen dělal to, co tě bavilo a neměl jsi sebemenší pomyšlení na větší význam a známost svého konání?
Vtedy som na to nemyslel, a známosti prichádzajú same, keď človek organizuje akcie už niekoľko rokov. Netušil som, že zanikne Mater Slavorum a Perunica Fest, a pagan/folk metalu sa tu nebude už nikto venovať, dokonca aj kapiel ubudlo. Snažil som sa vždy držať myšlienku pohanstva v hudbe živú. To bola vždy celá idea o čo išlo pri každej Noci Besov.
Každý má nějaké ty své srdcové kapely, jež ovlivnily jeho hudební směřování a činnosti, kterým se okolo muziky věnuje. Jaké jsou ty tvé?
Kapely, ktoré ma najviac ovplynili a dostali k tomu všetkému boli tie, ktoré už dnes možno menej počúvam. Pamätám si na prvý koncert ruskej Arkony v 2008 v starom kultovom Tartarose v Banskej Bystrici, bolo tam cca 250 ľudí, ja som mal 17 rokov a o scene som toho veľa nevedel, no ten koncert mi ostal v pamäti dodnes. Staré albumy Arkony mám rád doteraz, čo hrajú dnes je síce stale ten istý žáner, ale už ma to tak neťahá. Kapely, ktoré sú môjmu srdcu blízke sú poväčšine z Ukrajiny, Ruska, Poľska a Pobaltia. Najväčšími favoritmi budú asi Drudkh/Hate Forest, Temnozor, Astrofaes, Graveland, Bialy Vitez/Archandraja.
Vím, že jsi také sběratel originálních nosičů. Jak rozsáhlá je tvá sbírka a čeho si na ní ceníš nejvíce? Jaké formáty máš radši – LP, CD či MC?
Je skôr pravdou, že to s tým zberateľstvom až tak nepreháňam, mnoho CD som dostal z koncertov, ale je pravda, že som ich aj mnoho kúpil. Špeciálnu cenu majú pre mňa tie, ktoré som dostal ako dar, alebo sa mi k nim viaže nejaká životná spomienka, vtedy sa to CD/MC stave pre mňa akýmsi amuletom, zdrojom emócií a spomienok. Napríklad CD Dissolving of Prodigy – Loučení se světem pozemským, som si kúpil od kapely priamo na koncerte v Banskej Bystrici. Je to pre mňa jeden z najlepších doom metalov vôbec, celé to CD je geniálne od hudby, cez texty až po grafiku. Vtedy som netušil, že to bude prvý a posledný krát kedy uvidím kapelu a jej lídra naživo. Presne toto je hodnota, ktorá robí isté nosiče v zbierke cennejšími, nezaujíma ma to, či stálo 5, 10 alebo 15 eur.
Když se ti vybaví tvé pořadatelské začátky, bál ses, že nejsi dost zkušený ve svém mladém věku, nebo jsi do toho šel hlava nehlava naplno, bez jakékoliv známky zaváhání?
Už si to až tak nepamätám, ale viem, že pri mne stáli priatelia, ktorí mi pomohli. S niektorými v tom sme doteraz a to je to najhlavnejšie. Ľudia z Arkona Pagan Art shop mi pomáhali od začiatku a sú tu až doteraz, bez nich by to bolo oveľa náročnejšie.
Vzpomeneš si na úplné začátky, na své první akce, zda se vyskytly nějaké organizátorské problémy jak ze strany kapel, tak především ze strany tvé prozatimní nezkušenosti?
Klasika, s ktorou musí každý organizátor počítať, keď sa nejaká kapela ospravedlní, že nemôže zo zdravotných dôvodov. Pamätám si, že Noc Besov II bola troche komplikovanejšia. Pozval som už väčšie kapely (Saltus, Panychida) a niektoré veci dali zabrať. Panychida vtedy nemohla, lebo Jarovi rezali nohu – doteraz si pamätám ako mi noc pred akciou volal, že nemôžu doraziť. Ja som sa snažil zohnať náhradu, ale akosi to neklaplo.
Když už jsme se dostali ke tvým srdečním kapelám, jaký je tvůj názor na dnešní black metalovou scénu, v níž se pohybuje kvanta kapel v takovém množství, že se u mnohých vytrácí originální tvář a trh je tak přesycený?
Ako povedal jeden môj známy z Litvy (taktiež organizátor) – z metalovej hudby sa stal biznis a v podstat rozdiel medzi metalom a pop kultúrou už neexistuje. To sa ale bavíme o tej komerčnejšej sfére. V undergrounde si myslím je to fajn, i keď niektoré kapely majú svoje maniere a podobne. Čo sa týka kvantity, tak máš pravdu, je to presýtené, ale slovo “trh” nemám rád, evokuje mi to materialistickú a ekonomickú stránku veci, ktorá je u mňa takmer vždy spojená s negatívom. Nemám rád, keď sa na undergroundové umenie niekto pozerá skrz prizmu biznisu.
Existují nějaké kapely, o kterých víš, že bys je nikdy na Noc Besov nebo na Candle of Death nepřijal? Nějaké bandy, které ti vyloženě nevoní?
V prvom rade sú to kapely, ktoré zarábajú peniaze, nakoľko by som nikdy nemal peniaize na ich zaplatenie. No a za druhé sú to kapely, ktoré sú bábkou moralizmu, politickej korektnosti a podporujúce myšlienky s ktorými nesúhlasím.
Jsi rozhodnutý Noc Besov zachovat jako čistě pagan/black metalovou sešlost, nebo je šance, že se časem budeš chtít vyvinout a oslovíš i nějaké žánrově nezapadající skupiny z black metalového žánru?
Tu ťa musím opraviť nakoľko Noc Besov nikdy nebola čisto pagan/black metalová udalosť. Ako som spomenul vyššie, idea sa točila vždy okolo pohanstva, to je základný kameň celej akcie. Na žánri nezáleží, či je to black metal, folk metal, folk, neofolk, folk rock. Ak si pozrieš históriu akcií, tak uvidíš, že to bol vždy celkom mix. Samozrejme osobne nemám problem so satanistickým a okultným black metalom, ktorý v 90. rokoch hral ruka v ruke s pohanskými kapelami, no dnes nastala akási diferenciácia a kopa ohováračiek a pseudoelitarizmus. Samozrejme je potrebné vytriediť zrno od plevu, ale niekedy to ľudia preháňajú.
Jaké jsou tvé plány, co se pořádání koncertů týče, do budoucna, máš nějaký cíl, kam až by ses chtěl dostat, nebo nad tím nepřemýšlíš a konáš s tím, že co bude, to bude?
Niektorí ľudia premýšľajú v intenciách “pokroku” a to sa netýka len hudby a black metalu, alebo vôbec všetkého. Ja som nikdy nemal “cieľ” dostať sa niekam, ja som chcel vždy niečo zachovať, udržať tradíciu, o tom je to celé. Samozrejme akcia sa vyvíja, bolo by hlúpe keby som sa tu oháňal nejakým ultratradicionalizmom. Veci sa zmenili, organizácia sa zlepšila, ale duch a idea ostali.
Jak velkou roli ve tvém počínání hraje Bes Webzine? Máš s ním nějaké cíle, plány, nebo je to jen taková bokovka na doplnění pořádání akcí? Jaké spolupráce a s jakými interprety považuješ za nejlepší a nejpřínosnější?
Bes je koníček, ktorý ma baví a spájajú sa v ňom moje dva záujmy, prvý je v hudbe a druhý v písaní článkov. Kedysi som chcel ísť študovať aj žurnalistiku, ale neprijali ma do Nitry na univerzitu, pravdupovediac som rád kde som neskôr zakotvil. Slovenská žurnalistika je žumpa. Ja akosi nehodnotím prínosnosť a neprínosnosť danej spolupráce či už pri recenziách alebo rozhovoroch, to sa vlastne ani nedá, to by mali zhodnotiť čitatelia. Skôr by som uvažoval o prínose pre scénu, ale to by som tiež nechal slovo iným.
Jak často ty sám sleduješ ostatní webziny a které uznáváš?
Keď dnes človek trávi dosť času na internete, tak je automatické, že vyhľadáva informácie elektronického formatu. Ja si však rád prečítam aj tlačené ziny a časopisy. Na internetu si prečítam čo ma zaujme, k čomu sa náhodou dostanem. Z webzinov som pravidelne čítaval Mortemzine, škoda ho… Momentálne nemám žiadneho favorita, ale minule som si čítal prvý blog Besu, ktorý vznikol v roku 2010, niektoré veci tam boli úsmevné.
Na konec ještě jedna osobní otázka. Sám pořádáš koncerty, ale i podporuješ jako fanoušek, vím že jezdíš i mimo hranice Slovenska. Mohl by jsi přiblížit, jaké akce a festivaly celkově považuješ za nejlepší a jaký je rozdíl mezi festivaly ve světě a v Česku/na Slovensku? Máš nějaké další cíle ohledně návštěvy světových festivalů?
No pravdupovediac toho až tak veľa v zahraničí nenavštevujem, v podstate len Hell Fast Attack a raz som bol na litovskom festivale Kilkim Žaibu. Medzi najlepšie klubové akce za posledné roky radím určite koncert vo Viedni, kde mali tour Vreid, Ulcus a spomienka na Windir s Valfarovým bratom na vokáloch, to bolo vskutku mrazivé vystúpenie. Čo sa týka festivalov, tak bezkonkurenčne Kilkim Žaibu, ten festival nemá obdobu u nás po každej stránke. A rozdiel? Hmm ani neviem, metalisti sú asi všade rovnakí, niekde to má vyššiu úroveň, niekde nižšiu. Existuje ale napríklad taký fenomén, ktorý súvisí v mnohom so súčasným dianím vo svete a tým sú metalisit z Rakúska. Oni sú už tak zmagorený politickou korektnosťou, že do niektorých klubov proste nevstúpiš s tričkom kapiel, ktoré sú na zozname “nechcených” a podobne. Dokonca na koncertoch stoja ako údy v teplej vode a pri pokuse rozvíriť atmosféru sa tvária ako keby im narušoval niekto ich “intímnu” zónu. Čo sa týka mojich cieľov … tie asi zase raz nie sú, teda vlastne chcel by som ísť na rakúsku Speckjagu, to je trošku komornejšia akcia a z fotiek a videí to vyzeralo zaujímavo. Budúci rok by som zase raz rád vycestoval do Litvy, poprípade navštívil nejaké miesto kde som ešte nebol, spájať hudbu s cestovaním a kultúrou je skvelá vec.
Super rozhovor