Na konci roku jsme se rozhodli vyzpovídat slovenskou thrash metalovou kapelu Catastrofy. Jak vidí loňský rok, jak vidí ten budoucí a kdy koukali na produkčního, či mu nejebe, si můžete přečíst na následujících řádcích.
Odpovídali zpěvák Boris a kytarista Jano:
Před pár dny vám vyšel klip „Ja som spokojný…“. Takže jak jsou Catastrofy spokojení s rokem 2016?
Jano: So všetkým. Všetkého mám hojno, keby ste niekto niečo potrebovali, stačí povedať (krumple, kapousta, lečo)… Ale teraz vážne. Ak sa nemýlim, toto bol pre kapelu asi najbohatší rok na koncerty/festivaly.
Boris: Tak, tak. Koncertov kopec, aj pár veľkých festivalov. Väčšina bola nadmieru úspešná, čo sa týka návštevnosti. To sa ešte pred takými dvoma – troma rokmi nestávalo často! Stretli sme kopec fajn ľudí, vytvorili nové kamarátstva, vydaným splitkom stvrdili tie staré. Zatiaľ stále kvitneme, uvidíme, kedy sa to zastaví.
Odehráli jste spoustu koncertů, bavili při nich lidi, objevili jste se na splitku s kapelami Kaar a Exorcizphobia. Jak jste čerpali energii na cestování?
Boris: Koncertami bavíme aj seba, inak by sa to nedalo robiť. Kapelu máme hlavne kvôli živému hraniu, kvôli tomu sme ju zakladali. Ale úprimne, posledné koncertné výlety som mlel z posledného, takže som teraz celkom rád za niekoľko mesačné koncertné voľno, kedy môžem v kľude dobiť baterky a od marca/března do toho zasa búšiť ostošesť. Inak mám cestovanie rád, rovnako tak nové miesta, ľudí… čiže vyslovene čerpať energiu, aby som to mal jak prežiť, nebolo potreba.
Jano: Ja osobne, aby som načisto neprišiel o rozum, mávam v aute na ušiach sluchátka a spím. Spím aj keď nespím… Často sa len robím, že spím, aby som náhodou nemusel nejak reagovať na Beňove drísty.
Thrash metal zažívá v CZ&SK jistý boom a kapely se v posledních letech objevují jako houby po dešti. Většina, včetně vás, nachází útočiště v Koníkově stáji Support Underground. Jaké pro to máte vysvětlení a jak jste se Support Underground spokojení?
Boris: Už som to písal a hovoril viac krát – Koník je makač, zapálenec, všetko robí tak, aby v prvom rade bola spokojná samotná kapela, ktorú vydáva. Nám nesmierne pomohol už od lisovne a tlačiarne až po promo na rôznych stránkach, zinoch a časákoch. Aj vďaka nemu sa o nás dozvedelo viac ľudí.
Jano: Koník našiel dieru na trhu a chce sa nabaliť na thrashovej vlne, to je jasné!!!
Vy sami drtíte thrash jak ze staré školy. Povězte nám teď něco o začátcích Catastrofy.
Boris: Začali sme v lete 2005 a hrali na nástrojoch za 500 korún (doslova) a tvorili muziku jak za 5 korún. Ale boli sme odhodlaní tínedžery s vidinou ozajstnej kapely a jeden song sme skúšali aj 10 hodín vkuse. V sobotu ráno sme doniesli do garáže komplet bicie a v nedeľu večer ich odniesli bubeníkovi domov, aby mohol cez týždeň cvičiť a ďalší víkend si to celé zopakovali. A ďalší a ďalší znova. Niekoľko mesiacov, kým tam tie bicie neostali natrvalo. „For Whom The Bell Tols“ od Metaliky a „Paranoid“ od Black Sabbath budem vedieť do smrti zahrať aj zaspievať, lebo sme ich hrali viac krát než vlastné songy kedykoľvek potom. Rok od vzniku sme zahrali prvý koncert a setlist činil 18 skladieb (90% coverov). Nikdy potom sme tak dlhý setlist nemali.
Vaše první EP „Deep Rotten Nation“ je nazpívané v angličtině, zatímco dalším dvoum počinům vládne slovenština. Chtěli jste se takhle víc přiblížit československým fanouškům, aby pak s vámi mohli zpívat na koncertech?
Boris: Všimli sme si, že mladí Češi prestávajú rozumieť Slovákom. Niet sa čomu diviť, naše telky stoja za piču, nie je dôvod sledovať ich a z iných zdrojov sa k vám náš jazyk nedostáva. Na druhú stranu, minule som si kúpil DVDčko slovenského filmu, kde boli Slovenskí herci predabovaní do češtiny, čo je podľa mňa ultimátna kokotina. Keďže nechceme, aby sme sa s vami časom museli dorozumievať po anglicky, rozhodli sme sa vychovať novú generáciu lingvistov.
O druhém EP „Tento štát sa musí zničit“ jste na svém bandzone profilu zmínili, že se jedná o produkt typu DIY a jste na něj hrdí. Jak dlouho jste na něm vlastně pracovali?
Jano: Ja som naň neni hrdý, mňa z toho vynechajte!
Boris: V čase vzniku sme naň boli hrdí, ako na všetko, čo niekedy s dopotenou tvárou dokončíš. Čas ale ukázal, že až tak hrdí zasa byť nemusíme. Samozrejme, spokojní sme doteraz s tým, že sme to zmákli sami, že sme si to nahrali, vydali, nakreslili sami, ale s technickým prevedením a zvukom spokojní nie sme. Ja osobne nie som veľmi spokojný ani s väčšinou textov. Za prvé – bolo to mojich úplne prvých 5 textov napísaných v slovenčine, čiže tam všeličo pokryvkáva; za druhé – niektoré myšlienky som vtedy nevedel napísať inak a majú tak úplne iný význam, než som pôvodne zamýšľal. To všetko ale objavíš až s odstupom času a v budúcnosti sa tomu snažíš vyvarovať. Pesničky sme skladali približne rok, po víkendoch nahrávali a potom čakali na hotový produkt z tlačiarne a lisovne. Nech to teda celé trvalo rok a pol!
Po dvou EP je tu konečně album „Zbojnický tanec“, které se vám jednoduše povedlo! Nahrávali jste jej ve studiu Shaark, vydali u Supportu, ale mě uchvátil obal alba. Koho napadla kresba chrabrého zbojníka rajtujícího na splašeném beranovi? A jak vůbec vznikl termín zbojnický thrash?
Boris: Ono to všetko do seba zapadlo časom. Dozrelo. Keď sme prešli z angličtiny na slovenčinu a rozmýšľali nad vhodným obalom pre EP „Tento štát sa musí zniči!“, napadol nám motív so zbojníkom. V tom čase sme síce o zbojníkoch nemali ani jeden text, ale aby sme boli rozpoznateľní na prvú šupu, zo srandy sme si na udalosti a plagáty pripisovali pod logo onen zbojnícky thrash. Ja som spravil dokonca aj také nálepky. Odvtedy sa to s nami ťahá. Následne sme nahrali album „Zbojnícky tanec“, kde sa objavujú aj zbojnícke témy a všetko to konečne pevne sedí, jak bača pri ohníku. Jo, a kreslil som to ja, rovnako jak všetky naše motívy a logá atď. Zatiaľ sme s tým spokojní, keď nebudeme, oslovíme ďalších umelcov a grafikov.
Další věc, která posluchače zaujme jsou texty. Nekompromisní, přitom vtipné. Zároveň však vystihujete realitu jako v songu „Žabomyšie vojny“, kdy za klávesnicí je každý druhý hrdinou.
Boris: Vďaka.
Vy sami hojně využíváte Facebook. Komunikace s fanoušky je asi nezbytná nejen na koncertech, ale i na těch sociálních sítích. Souhlasíte?
Boris: Súhlasíme. Navyše nemáme oficiálnu doménu, takže FB je naša oficiálna stránka, kde sa ľudia môžu dozvedieť novinky, info o koncertoch a celkovo o živote Catastrofy. Aj komunikácia je rýchlejšia na FB než cez maily, takže nevidím dôvod strániť sa ho. Na bandzone je muzika, na youtube videá a na FB najčerstvejšie novinky, kokotinky a info.
V textech se také objevují vulgarity, které jsou tím pověstným kořením. Bohužel se poslední dobou objevují skupiny lidí, kteří se snaží zamezit metalovým akcím ať už prostřednictvím petic, či upozorňováním na jejich mravní dopad. Jak byste reagovali, kdyby vám chtěl někdo takhle kecat do textů?
Boris: Neviem, aké petície máš na mysli, ale ak nejaké katolícke, tak to tu bolo vždy a dnes je to už len smiešny výkrik do tmy od pár sektárskych pomätencov. Ak by nám dakto chcel cenzúrovať nadávky vopred, tak by sme akciu odmietli, ale napríklad naposledy sme podobnú situáciu riešili v rozhlase, kde sme tesne pred koncertom museli podpísať zmluvu, alebo čestné prehlásenie, že nebudeme používať vulgarizmy, inak nám hrozí pokuta 2000€. Kukáme na toho produkčného, či mu nejebe, no on nás ukľudnil, že to budú vysielať až po 22:00 zo záznamu, takže je všetko v klídku. Ťažko povedať, čo by sme urobili, keby trvali na vycenzúrovaní nadávok. Odmietnuť hrať by bolo najľahšie, ale zase by nás sralo, že ľudia, ktorí došli na náš koncert, by nás nevideli. Asi by sme odohrali a ja by som tie nadávky prenechal ľuďom, aj tak ich všetci ovládajú. Každopádne, po takejto podpásovke, by nás tam už nikdy nedostali. Je to haluz, že v rozkradnutej republike niekto má ambície cenzúrovať 10 – 15 ,,škaredých,, slov, aby nekazili mládež!
Ale pryč od moralistů. Co plánují Catastrofy na rok 2017?
Jano: Spraviť materiál na nový album! To je pre mňa priorita NO.1.
Boris: To je priorita pre všetkých! Ďalej máme naplánovaných kopec koncertov (hoci menej ako minulý rok) a potom uvidíme, čo prinesie čas. Možno nejaký klip, možno nejakú spoluprácu, ale nič nebudeme siliť.
Kdyby teď samotný Kazimír zařval svým zbojnickým hlasem: „S kým (jakou kapelou) si chtějí Catastrofy zahrát“? Jaká by byla odpověď?
Catastrofy: MANOWAR!
Za chvilku tu je konec roku, tak si vám dovolím popřát hodně zdaru do dalšího roku, vydařených koncertů, spokojených fanoušků a hlavně to zdraví!
Boris: Kamoško, diky moc za celú kapelu a sorry, že sme to tak dlho naťahovali. Písanie nám robí ťažkosti. Drž sa a hodne čitateľov prajeme!!!
Foto:facebook.com/catastrofy
Fajny rozhovor, dobří řízci 😀