Tých, čo nadchýňa estetika záhrobia, sviečok a vampírizmu iste poteší, že tu máme gotickú novinku z UK, a hoci gothic metal zvykne páchnuť sílene temným klišé, Light of the Morning Star na svojej novinke Charnel Noir“ povyšuje temné klišé na umenie. Už na porvý pohľad tomuto projektu nechýba nič, čo by sa vymykalo úvodným predpokladom: husté temno páchnuce záhrobím, starosvetské svietniky súce na nekromanciu a umenia temné, nádych temného romanticizmu, ani záhadný interpret, vystupujúci pod pseudonymom O-A. Skrátka, všetko ako má byť; samého ma zaujíma, koľkokrát použijem slovo „temné“ v tejto recenzii.

Občas sa sám seba pýtam, čo to ten gothic metal vlastne je. Máme si pod tým predstavovať ikonu Cradle of Filth? Alebo to má bližšie k Nightwishu z obdobia Century Child“ a Once“? Či azda podstatu gotickosti vystihli až Ghost a Cvlt ov the Svn? Nech už je odpoveď akákoľvek, Light of the Morning Star a zmienene kapely majú rovnaké menovatele, ktoré sa dajú vnímať ako istá forma satanizmu v popkultúre, ktoré na rozdieľ od doomerov skladajú poslucháčsky podstatne prístupnejšiu hudbu, zahalenú v gýčovitom závoji pochmúrna. A síce to sám považujem za brak, niečo, čo bez štipky dômyslu „tlačí na pílu“ v snahe romantizovať záhrobie, občas sa naskytne interpret, ktorého s radosťou uložím do zásuvky „guilty pleasures“. Nutné dodať, že Light of the Morning Star so svojou novinkou Charnel Noir“ som do tejto zásuvky práve uložil.

Už zo začiatku je počuť, že Light of the Morning Star nie je tou kapelou, čo prinása na stôl revolučné nápady, skôr čerpá z rokmi overených tróp. Album začína eponymnou skladbou „Charnel Noir“, ktorá priehľadne nadstavuje atmosféru celého diela. Vokály až príliš pripomínajú Aarona Stainthrope-a z My Dying Bride, ktrorý sa zázrakom naučil spievať (teda… aspoň trochu). Inštrumentálna zložka je inak vystavaná jednoduchými motívnmi, ktoré prehĺbujú temné vokály akousi záhadnou kulisou a všobecne sa nesú v duchu doomových kompozícii, hraných v tempe. Čo oceňujem, sú občasné klávesové ambienty, ktoré dodávajú celkovému dojmu chladný, tajomný nádych a zvuk basgitary, ktorú je dokonca aj počuť (aké neobvyklé), čím tvorí vynikajúci základ pre spodný register okolitého temna. V zásade všetko svedčí atmosfére recentnej tvorby od Tribulation, len s obmenou hlbokých, čistých vokálov.

Vo všeobecnosti Charnel Noir“ považujem za album, ktorý je skvelo vyvážený, jemne ponnurý a tajomný zároveň, jeho slabina však spočíva v repetitívnosti. Všetky skladby sú si navzájom podobné, neustále zakliesnene vo vopred vytýčených koľajách žánrovej atmosféry. Občas sa ponášajú viac na čistokrvný My Dying Bride, ako napríklad „Our Night Hours“, inokedy dynamicky porastú do štandardov Tribulation, alebo plachtia v v temnom étery, typickom pre Swallow the Sun. Nakoniec sa ale príliš jedna od druhej nelíšia a určitú mieru variability by som jednoznačne prijal. Druhý bod, ktorý by mnohí považovali za kritický, je okatá neoriginálnosť. Ako som spomínal, všetko smeruje ku goth stereotypu, čiže ak by sa Light of the Morning Star personifikovalo, dozaista nosí výrazný, bledý make-up, ešte výraznejšiu očnú linku, vysedáva v odľahlých kútoch zatemnenej siene katedrály a v obklopení čiernych sviečok čarbe pentagramy vlastnou krvou. Môj názor však je, že napriek X-tej kópii rovnakého gýču, Light of the Morning Star má stále čo ponúknuť. V tomto prípade talent interpreta, záhadného O-A, nespočíva v inovatívnosti, ale v zdokonalení starej známej šablony, a musím dodať, že autentické temno je na „Charnel Noir“ priam až fyzické.

V závere musím konštatovať, že Light of the Morning Star je jednoduchá hudba, ako na posluch, tak na interpretáciu, no o to efektívnejšie na mňa pôsobí. V neposlednom rade slúži ako pripomienka toho, že nie všetko čo je nasilu originálne musí predčiť dobre spracovanie starých štruktúr. Napokon kvalitného gothic materiálu ozaj nie je veľa a som hlboko presvedčený, že Light of the Morning Star je jedným z najpresvedčivejších prírastkov do tohto „niche“ žánru za poslednú dobu. A nakoľko verím, že pre celkový dojem albumu je kľúčové to, na akej vlne skonč, Light of the Morning Star sa so svojou záverečnou čistokrvnou „doomovicou“ „Fangs in the Tree of Life“ podpísal ako zručný sochár tmy a podsvetia – však o to aj išlo, nie?

 

imgage source: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1808643659401540&set=pb.100063740310556.-2207520000..

6.0 temné
  • skladby 6
  • originalita 5
  • inštrumentálna zložka 6
  • produkcia 7
  • Hodnocení Čtenářů (0 Hodnocení) 0

O autorovi

Odběr
Upozornit na
guest

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

0 Komentáře
Inline Feedbacks
Všechny vaše komentáře
0
Moc by nás zajímalo co si o tomto článku myslíte, napište komentář!x
()
x