Rivers of Nihil je jedna z tých kapiel, ktorá síce nie je tak celkom mojou šálkou kávy, no napriek tomu si zasluhuje môj obdiv, takže vždy keď vydajú niečo nové, újsť si to pravdaže nenechám. Pochopiteľne to nie je inač ani teraz, keď sa vracajú s novým albumom „The Work“. Nebudem tvrdiť, že ma k nemu viedlo nedočkavé nadšenie. Volajme to skôr zvedavosť na to, čo si pre nás títo americkí progressive death metalisti nachystali tentokrát. A hoci som Rivers of Nihil doposiaľ pokladal za kapelu, ktorej póza technického progresivizmu veľmi nesvedčí, musím priznať, že „The Work“ ma donútil prehodnotiť svoj postoj.

Z ich predošlej tvorby som si Rivers of Nihil zaradil do škatuľky super modernej prog-death kapely, s akými sa v poslednej dobe roztrhlo vrece. Čosi ako menej technicky nadaný brat Beyond Creation, ktorý si tento deficit snaží vynahradiť občasnou snahou o experimentálno. No a práve tieto snahy prerástli na novom albume v čosi naozaj impozantné. Už sa nebavíme o občasnej imitácii jazzového vplyvu so saxofónom.  „The Work“ je kompozične jeden veľký experiment, majstrovsky popretkávaný najrôznejšími žánrami, ktoré majú pramálo spoločného s metalom, bez toho, aby kapela zanevrela na svoje death metalové korene.

Už spočiatku je jasné, že kapela stavila na atmosféru. A hoci Rivers of Nihil boli vždy o niečo atmosférickejší než ich žánroví rovesníci, „The Work“ nás víta ponurým introm v akejsi dark-jazzovej clone, s čistými vokálmi, klavírom a saxofónom. Ak by sme sa však nazdávali, že sa jedná o kompletne inú kapelu, Rivers of Nihil nás v zápätí z tohto temne hĺbavého tónu vytrhne do známych vôd, len čo sa začne druhá pieseň „Dreaming Black Clockwork“. Tá síce začína povedomo, no náhle sa mení, strháva poslucháča do rôznych ambientných pasáží, neskôr udiera späť v návale neľútostného death metalu, takmer ako na horskej dráhe, až do krajne psychedelicky podfarbeného konca.

Ak by som predpokladal, že  „The Work“ ma už nemá čím prekvapiť,  „Wait“ ma náhle vyviedol z omylu. Napokon kapela, ktorá vie zručne skĺbiť saxofón a modernú metalovú produkciu s ambientami, nebude mať problem s melancho-depresívnym alt-rockom na štýl Cage the Elephant. Presne takto totiž  „Wait“ pôsobí. Závan ponurej nostalgie na prechádzke jesenným mestom v skorých ranných hodinách, prázdne ulice a hmla… Nuž, aj takéto pocity sa naskytajú na novom Rivers of Nihil. A práve táto vlastnosť robí „The Work“ mimoriadne zaujímavým albumom, na ktorom žiadna pieseň neleňoší v tom istom tóne ako predošlá.

Mali sme tu dark-jazz, melancholický rock, prog-death, ale čo tak mnohými nenávidený nu-metal? Rivers of Nihil sa nezlakli a následujúca pieseň Focus“ miestami až podozrivo pripomána kompozície vlastné kapelám ako Korn alebo Slipknot. Nejdem tvrdiť, že by sa malo jednať o pokus o renesanciu tohto kontroverzného žánru. Napokon, síce značne pozmenený, „Focus“ stále znie ako Rivers of Nihil, no so silným závanom 00′ rokov, keď Korn valcoval priečky.

Zvyšok albumu sa prevažne nesie v podobnom duchu ako jeho prvá polovica. Typický Rivers of Nihil aký poznáme z predošlých albumov, výrazne obohatený o ambienty a metalový jazz fusion. Pre mňa osobne je navýraznejšim momentom skladba „MORE?, ktorá má skvelú výstavbu a úžasné inštrumentálne spracovanie, ktoré vynikajúco buduje celkovú tenznú atmosféru, ktorá neustále graduje až do jej konca, keď ju vystrieda Tower II“ – pochmúrna, zadumaná medzihra, ktorá obohacuje celkový zážitok o ďalšiu atmosféricku vrstvu. Následné striedanie metalu a jemnejších častí dáva „The Work“ hĺbku, ktorá na predošlých albumoch čiastočne chýbala.

Súhrne môžem hodnotiť, že Rivers of Nihil nám pripravili ozaj zaujímavú a sviežu dávku nekonvenčnej hudby, ktorou míľovými krokmi vybočili z komfortnej zóny, a to skutočne nejde neoceniť. Pridanú hodnotu vidím v celistvosti „The Work“. Nadobudol som presvedčenie, že ide o album, na ktorom nejde vnímať jednotlivé skladby separátne. Pri hodnotení „The Work“  treba zaujať holistický prístup a vnímať ho ako súvislý román delený do kapitol, skôr ako zbierku samostatných poviedok. Rozhodne sa nebavíme o ľahkom počúvaní, nie je to oddychovka. Nový Rivers of Nihil si vyžaduje plnú pozornosť poslucháča, ochotného počúvať hudbu do hĺbky.

Hoci „The Work“  na mne zanechal dobrý dojem, stále sa neviem odosobniť od toho, že niečo, čo neviem presne popísať, mi na Rivers of Nihil nesedí. Je to hlboko subjektívny nesúlad vo vnímaní estetiky, ktorý mi bráni Rivers of Nihil  oceniť tak, ako by si zaslúžili. Možno je to môj problém s tou super modernou produkciou, so zvukom, ktorý je tak čistý, až sterilný. Možno sú to vokály, ktoré sú síce kvalitné a naliehavé, no mne nevyhovujú. Možno sú to tie skvelo skomponované riffy, no pre mňa neatakujú tie správne miesta. Jedno však ostáva jasné, či raz Rivers of Nihil bude mojou obľúbenou kapelou, či nie, za „The Work“ si zasluhujú môj úprimný rešpekt a uznanie.

 

image source: https://www.facebook.com/musicoutlet.ct/photos/t.100044400010545/5143484699001833/?type=3

6.8 inovatívne
  • skladby 7
  • originalita 8
  • inštrumentálna zložka 7
  • produkcia 5
  • Hodnocení Čtenářů (0 Hodnocení) 0

O autorovi

Odběr
Upozornit na
guest

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

0 Komentáře
Inline Feedbacks
Všechny vaše komentáře
0
Moc by nás zajímalo co si o tomto článku myslíte, napište komentář!x
()
x