K tomuto subžánru metalovej hudby mám veľmi blízko a preto som sa mu rozhodol venovať bližšie, keďže to bol práve MDM, ktorý mi otvoril bránu do sveta metalu. Začalo to cez Amon Amarth, neskôr Dark Tranquillity a (pochopiteľne) Insomnium. Dnes, hoci mám stále kapely z tohto súdka ku ktorým sa rád vraciam, vnímam celý tento prúd s dávkou nostalgie a spomienok na pubertu. Ako sa však obzerám späť, dochádzam k presvedčeniu, že melodický death metal bol do značnej miery len dobový úlet, vlna, ktorá zatrasie scénou, no nezotrvá. Ostalo nám síce dodnes zopár ozaj zvučných mien, ktoré sa do tejto škateľky hrdo hlásia, avšak je ich čoraz menej a čoraz viac sa presúvajú na perifériu. Azda je to len môj pocit, avšak než konfrontujem túto tézu, bolo by správne povenovať sa 90′ rokom, kedy to celé začalo.

Je rok 1991 a zvuk v inak neotesanom death metale sa začína postupne čistiť. Či za to vďačíme nastupujúcim vymoženostiam modernej produkcie (ktorá nám za tých 30 rokov prerástla cez hlavu), alebo mladšia generácia proste vymäkla, faktom je, že novovznikajúci trend prináša väčší dôraz na melódiu ako „tvrdosť“ a hudobníci sa začínajú menej ostýchať s akustickými vsuvkami. Kto bol prvý? Ak sa to spýtate Googlu, iste vam bez váhania vyhodí album Heartwork“ od Carcass. Keď si na to posvietite sami, zistíte, že At the Gates debutovali o rok skôr, a že Dark Tranquillity v tom čase mali prvé demá. Nech už je to akokoľvek, priekopníctvo v melodickom death metale patrí švédskemu Gothenburgu, kolíske troch najikonickejších interpretov svojho žánru. Bolo to práve ranné In Flames, Dark Tranquillity a At the Gates, ktoré presadili iný postoj k tvorbe tvrdej muziky – úspešne. Ostalo ale Švdésko kráľovstvom melodic death metalu dodnes?

Po prvej dekáde nastal zlom a dovtedajšia hegemónia Švedov nad týmto štýlom hudby sa vytráca. In Flames zmenili tvorbu, At the Gates sa rozpadli a Dark Tranquillity sa zasekli v predpísanej šablone. Melodický death metal ako taký však nevyhasína, len mení domovinu v susednom Fínsku, kde k prepracovanej melodike prirastajú značné vplyvy melanchólie, ostrý zvuk sa neraz zahmlieva (a nie len v prípade Insomnia) a predovšetkým, svoje miesto si v produkcii nachádzajú klávesy, ktoré sa predtým využívali pomenej. Snáď nemusím približovať známe tváre ako Insomnium, Omnium Gatherum, Wintersun, či Mors Principium Est – beztak zotrvávam v presvedčení, že tento nový fínsky prístup stvoril Alexi Laiho, hoci Children of Bodom ani z ďaleka nespĺňa všetky žánrové parametre. Nič to však nemení na tom, že práve tam nastupujú výrazné klávesy, technika prekrytá emocionálnym zafarbením (aspoň v staršej tvorbe) a určitá miera atmosférickosti.

Doba pokročila a mám pocit, že celý žáner ktorý s vervou uchvátil metalovú scénu sa uberá do úzadia. Popredné kapely dosluhujú a nové mená neprinášajú žiadaný dopad. Inými slovami, zatiaľ sa nečrtá žiadne nové Insomnium, Be’lakor alebo Dark Tranquillity, aby vdýchlo plameň do vyhasícnajúcej pahreby. Všímam si len jednotlivcov. Za poslednú dobu mi najviac rezonujú americkí Hinayana, Francúzi Aephanemer alebo Eternal Storm, pokračujúci  v tradícii fínskeho prístupu, avšak na renesanciu celej scény to nestačí. Je to ale škoda?

Po chvíli zvažovania mi prišlo na um, že prínos melodického death metalu nemusí ľpieť výhradne na zachovaní jeho purity. Ak by aj tento žáner vo svojej čistej podobe zanikol, alebo sa dostal na perifériu, redefinícia prístupu k tvorbe hudby pretrvá. Nahliadnime do iných žánrov, ktorých melodično poznačilo do značnej miery; a to aj v tak ortodoxných vodách, akými je black metal – vidno to v tvorbe Dissection, alebo v neskorších nahrávkach od Borknagar, či Enslaved. Dokonca aj tech-death prijal určitu náklonnosť k budovaniu výrazných melodických liniek. Predovšetkým mi napadá Obscura, Inanimate Existence, Irreversible Mechanism alebo Ne Obliciscaris, kapely, ktoré sú síce verné svojej super technickej predlohe, avšak s dôrazom na melódiu, ktorá tento menej prístupný žáner pribižuje širšiemu publiku. Ďalší príklad všobecného dopadu melodic death metalu vidím v doomovej scéne. Kedysi ťažkopádny, tonážny náklad sa transformuje a mnohé kapely svoje temno podmaňujú viac „melodic“ vplyvom – a nie je to len Swallow the Sun a Draconian, mám pocit, že ich prístup sa stáva novým štandardom.

Vo výsledku hodnitím, že to, čo sa vo Švédsku započalo bolo zdokonalené v susednom Fínsku, ktoré melodic death metalu vdýchlo súčasnú podobu, A hoci sa bavíme o žánri, ktorý sa v súčasnosti nachádza za zenitom, jeho celkový dopad do značnej miery poznačil celú scénu, akoby ostatným otvoril oči: „Aha, dá sa to robiť aj takto.“ Preto nemienim oplakávať sklz niečoho, k čomu som si rokmi vybudoval vzťah. Skôr so záujmom sledujem, ako sa plynulo rôzne žánre premieňajú v čase a čakám, čo nám prinesie zajtrajšok.

 

O autorovi

Odběr
Upozornit na
guest

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

0 Komentáře
Inline Feedbacks
Všechny vaše komentáře
0
Moc by nás zajímalo co si o tomto článku myslíte, napište komentář!x
()
x